Rusko 2013 – od dětských táborů k Petrohradu

5Po ukončení Erazmu v Nemecku som si dala ako cieľ vycestovať cez prázdniny do Ruska. Táto idea ku mne prišla pri učení sa tejto slovanskej francúštiny, no hlavne som chcela spoznať krajinu, odkiaľ slovanstvo ako také pochádza. Mnoho ľudí ma naplňovalo predsudkami voči tejto krajine a mentalite, avšak moje presvedčenie sa nemenilo (aspoň v niečom).

Nakoniec som si sprostredkovala formu kultúrnej stáže cez študentskú agentúru AIESEC, v rámci ktorej som učila malé deti v táboroch po anglicky. Mala som zabezpečené ubytovanie a stravu, celá práca bola skôr dobrovoľná.  To pre mňa predstavovalo už dve výzvy: deti a učenie. Po prvé si nemyslím, že mám dostatočne veľa vedomostí aby som niekoho niečo učila a hlavne, keď som sa na to pozrela z hľadiska, aký významný vplyv majú učitelia na deti vo veku 10-15. Po druhé deti, ktoré sa v mojom okolí z domova nikdy veľmi nevyskytovali a vždy som mala voči nim rešpekt, kvôli ich úprimnosti, fantázií a genialite pri vyjadrovaní emócií. No a po tretie jazyk, ruština, ktorú som chcela rozbenúť vo svojom mozgu ja. To boli všetky moje predstavy a tam som aj prestala. Všimla som si, keď sa ma ľudia pýtali na detaily môjho výletu, mala som veľmi málo informácií na vytvorenie nejakej predstavy a očakávaní. Je to podľa mňa len plus, pretože ak sa vyberáte do nového prostredia, teda rovno krajiny s očakávaním, nikdy sa nesplní a hlavne keď všetko viete dopredu, prichádzate o to vzrúšenie zo spoznávania. V zahraničí som sa celkovo naučila brať veci tak ako sú a neodsudzovať ich podľa svojich podmienok pohodlnosti a prípustnosti, v danom prípade by mi krajina nič nedala. No keď som ich nechala tak a zvykla si na tie, ktoré som považovala za správne, vytvorilo sa vo mne pravidlo z inej kultúry a jedine tak som sa niečo nové naučila. Platí to tak pre mňa, pravdepodobne má každý vlastný prístup.

3To čo ma čakalo, po príchode do Petrohradu som nemohla ani v kútiku duše tušiť. Hostel plný ďalších stážistov participujúcich na tomto projekte poväčšine z Indie, našla sa aj Ukrajina, Srbsko, Mexiko a Bulharsko. Prvý mesiac som sa o Indii naučila viac ako o Rusku, čo vôbec neľutujem, pretože Indovia čo so mnou trávili čas, boli inteligentní ľudia, čo si zo seba vedeli robiť srandu a úprimne zo srdca sa rozdávali. Vznikli mi kamarátstva na celý život a už sa neviem dočkať na výlety, svadby a iné oslavy, ktoré v ich domovine zažijem. Okrem Indie som cez víkendy spoznala aj Petrohrad a jeho okolie, pretože cez týždeň sme ostávali v táboroch a vyučovali veľmi málo záujemcov angličtinu.

Ruský tábor bol usadený do dedinskej lesnej oblasti a bol zložený z 10tich chatiek, ktoré keď boli naplnené tak okolo nás pobehovalo 800 detí. Potom tam bola miestnosť na diskotéky a spoločný program, bazény, jedáleň a práčovňa. Malé, ešte socialistické mestečko plné života. Veľmi rýchlo som sa naladila na detskú vlnu, keďže sama vymýšľam dosť hlúpostí, nad ktorými väčšina ľudí len krúti hlavami. Svet detí ma dokázal dostať do reálnej rozprávky, v ktorej boli všetky emócie rovnocenné a plnohodnotné. Naučili ma ešte viac brať život s ľahkosťou, nebojácnosťou a vždy naplno. Deti sú najúžastnejšie ľudské stvorenia, no niekedy sú bohužiaľ ničené a utlačené dospelými. Navyše sa mi veľmi zapáčil spôsob, akým boli ruské deti vychovávané. Chlapci boli ochrancovia dievčat a dievčatá boli od malička brané ako nežné pohlavie. Neustále boli spolu v zmiešaných skupinách, kde si vytvárali kamarátske vzťahy alebo už detské lásky.

1Petrohrad je najkrajšie mesto, v ktorom som kedy bola. Nie nadarmo sa tam vytvorila indická celoživotná láska mojich dvoch kamarátov. Historické centrum tvorené jednou hlavnou ulicou Nevskyi prospekt, po ktorej sa prechádzate 25 minút a nikdy to tam neprestáva žiť. Autá sa tam neustále premávajú, v lete je svetlo do 11 večera a ani jedna moderná budova vám neničí pôžitok z pohľadu na okolitú žijúcu históriu. Dôležitá je tiež rieka Neva, ktorá priniesla mestu pomenovanie ruské Benátky, lebo tvorí nádherné kanály, po ktorých sa plavba loďou určite oplatí. Centrum je nabité veľmi skvelou pozitívnou energiou, pouličnými talentovanými umelcami a hlavne priateľskosťou. Rusi sú priateľskí národ. Neviem povedať nič o straších generáciách, pretože som sa s nimi až tak nestýkala, no mladí ľudia či už sa pohybovali v medzinárodných kruhoch alebo nie, boli vždy milí, zhovorčiví a ochotní pomôcť. Tieto vlastnosti mi utkveli v pamäti ako ruské, slovanské a niekedy mi prišlo až ľúto keď som sa zamyslela, že z nás slovákov sa to niekedy vytráca. Čo sa týka pamiatok, ruská veľkoleposť a bohémske stavby zámkov a záhrad boli neopísateľné. Katarína Veľká si každý deň mohla robiť trojhodinovú prechádzku okolo jazera, skočiť po ceste do tureckého kúpeľa a zakončit deň s vodkou v zlatej komnate. Peter I. ako veľký fanatik do medicíny vytvoril obdivuhodnú zbierku abnormálnych novorodencov, ktorí su vystavení v Kunskammere a Ermitáž, tiež Biely palác je štvorposchodové múzeum, ktorého prehliadku v Petrohrade musíte absolvovať, hoci vám to zaberie celý deň. Každý si tam nájde svoje.

 4Po odchode Indov, sa konečne začalo obdobie nasávania ruskej kultúry zo všetkých strán. Zmenila som tábor a ocitla som sa na mieste, ktoré mi celkom pokazilo pečeň, no hlavne som začala rozprávať po rusky, konečne som normálne vyučovala deti angličtinu a nadviazala ruské kamarátstva. Vyučovania som brala celkom zodpovedne, no pristupovala som k deťom so spôsobom, že je leto a komu sa chce učiť. Tak to bolo celé položené na konverzácií a rozširovanie slovnej zásoby. Môj regulérny deň vyzeral asi takto. Bývala som na chatke s jednou ruskou a našim oddielom, čo boli deti medzi 8-10 rokov. O ôsmej ráno mi pobehovalo okolo hlavy 40 nôh, pretože steny na chatkách boli ako z papiera. Išlo sa na raňajky, potom sa hrali hry, dôležité bolo deti udržať vonku bez prístupu k elektronike, hoci PSPčka, Ipady a telefóny boli na dennom poriadku. Potom sa išlo na obed, poobede bol tichý čas kedy deti oddychovali a niektoré so mnou mali hodiny angličtiny. Po tichom čase bol vytvorený program pre deti, buď zase hry alebo jazda na štvorkolkách, koni, spievanie s pánom muzikantom, alebo divadelné krúžky. Olovrant, príprava buď večerných vystúpení alebo ďalšie hry. Večera, program v spoločenskej miestosti kde sa buď reprezentovali na danú tému oddiely, premietal sa film alebo bola diskotéka. Po uložení detí sme si vedúci zahrali volejbal, poker pri nejakých pohárikoch do 2 rána a od nového dňa to isté. Tento tábor mi priniesol veľa srandy či už len s deťmi ale aj vedúcimi a celkovo som tam bola veľmi šťastná.

2Nastal čas odchodu a rozlúčkových párty s vedúcimi z tábora, so stážistami a majiteľom hostela, kde sme prespávali vždy, keď sme si robili výlet do Petrohradu. K deťom som si svoju cestu našla, trošku som sa zlepšila v ruštine aj keď som dúfala, že to bude lepšie. Nemám problém stáť pred triedou a aj keď niečo neviem, rozvíjať svoje vedomosti cez deti je skvelá forma interakcie. Som veľmi vďačná životu za to akých ľudí mi priplieta do cesty, pretože som naozaj nechcela odísť a každý ma naučil niečo nové o svete a ich pohľade na život a nakoniec aj o mne. No ja viem že sa tam ešte vrátim a vždy sa riadim nemeckým príslovím „ Man sieht sich zweimal im Leben“.

Zuzana Bendíková

Pokud byste rádi zažili něco podobného jako Zuzka v Rusku, není nic jednoduššího, než kontaktovat AIESEC České Budějovice a vybrat si z široké nabídky stáží právě tu, která Vám nejvíc sedne. A pokud Vás cestování baví a chtěli byste třeba participovat na zprostředkovávání stáží i pro ostatní studenty, AIESEC právě pořádá nábor nových členů. Až do 16.2. je možné vyplnit on-line přihlášku.

AIESEC je mezinárodní studenty plně řízená nepolitická nezisková organizace a můžete se o ní dočíst jak na SVRAPu, tak samozřejmě přímo na stránkách AIESEC